Ako prebieha konzultácia a odblokovanie stresu krok za krokom
Keď človek počuje slovo odblokovanie stresu, možno si predstaví niečo tajomné alebo zložité.
V skutočnosti sa celý proces začína úplne jednoducho.
Rozhovorom.
Pretože skôr ako začneme hľadať súvislosti, potrebujeme človeka spoznať.
Čo ho privádza?
Čo ho trápi?
Kedy sa problém objavil?
Čo sa vtedy dialo v jeho živote?
A hlavne:
Čo mu jeho telo a prežívanie možno naznačujú?
1. Najskôr počúvam človeka
Každý človek prichádza s iným príbehom.
Niekto povie:
„Som stále unavený.“
Iný:
„Neviem vypnúť hlavu.“
Ďalší cíti napätie v krku, ramenách alebo chrbte.
Niekto má problém so spánkom.
A niekto možno ani nevie presne pomenovať, čo sa s ním deje. Vie iba, že už sa necíti ako predtým.
Prvým krokom preto nie je hneď hľadať riešenie.
Prvým krokom je počúvať.
Rozhovor vytvára priestor, aby človek mohol svoje problémy pomenovať vlastnými slovami.
A niekedy už samotné pomenovanie toho, čo človek dlhšie nosí v sebe, prináša prvé uvedomenie.
2. Hľadáme súvislosti
Keď poznáme aktuálny problém, môžeme sa pozrieť trochu hlbšie.
Nie iba:
„Čo ma bolí?“
Ale aj:
„Kedy sa to objavuje?“
„Čo sa vtedy deje?“
„Čo som v tom období prežíval?“
„Čo ma dlhodobo zaťažuje?“
„Je niečo, čo sa v mojom živote stále opakuje?“
Práve tu sa dostávame k psychosomatickému pohľadu.
Psychosomatika neznamená, že všetko, čo človeka bolí, je „iba v hlave“.
Znamená, že pri človeku má zmysel vnímať telo aj psychiku v ich vzájomných súvislostiach.
Dlhodobý stres môže byť sprevádzaný svalovým napätím, zmenami spánku, únavou alebo pocitom vnútorného vyčerpania.
A preto niekedy nestačí riešiť iba miesto, kde človek cíti nepríjemný pocit.
Je užitočné pozrieť sa aj na to, čo môže byť v jeho živote zdrojom dlhodobého napätia.
3. Svalový test ako nástroj komunikácie s telom
Pri kineziologickej práci môžeme využiť svalový test ako pomôcku pri skúmaní stresových tém.
Telo môže reagovať na rôzne podnety odlišne.
Svalový test preto používame ako súčasť procesu, ktorý nám môže pomôcť orientovať sa v tom, ktoré témy sú pre človeka v danom okamihu zaťažujúce.
Nie je to veštenie.
Nie je to čítanie budúcnosti.
A už vôbec nie je cieľom, aby konzultant rozhodoval za človeka.
Je to nástroj, ktorý používame v rámci rozhovoru a práce so stresom.
Dôležité je stále to, čo človek sám prežíva, čo si uvedomuje a čo je ochotný riešiť.
4. Dostávame sa k téme, ktorá je pod povrchom
Často poznáme iba poslednú kvapku.
Vieme, čo sa stalo včera.
Ale nemusíme si uvedomovať, koľko podobných situácií sa nazbieralo predtým.
Predstavme si človeka, ktorý príde domov a vybuchne kvôli úplnej maličkosti.
Môže si myslieť:
„Nahnevala ma táto konkrétna situácia.“
Ale možno to nebola iba tá jedna situácia.
Možno za ňou bolo:
celé týždne pracovného tlaku,
nedostatok spánku,
konflikt,
pocit, že musí všetko zvládnuť,
a dlhodobé potláčanie vlastných potrieb.
Posledná situácia bola možno iba spúšťačom.
Pri práci so stresom preto hľadáme súvislosti.
Nie vždy existuje jedna jediná príčina.
Často ide o celý reťazec skúseností, emócií a reakcií, ktoré sa postupne nahromadili.
5. Odblokovanie stresovej záťaže
Keď sa podarí pomenovať konkrétnu stresovú tému, môžeme s ňou začať pracovať.
Cieľom nie je vymazať minulosť.
Minulosť zmeniť nemôžeme.
Môžeme však meniť to, ako ju dnes prežívame a ako na ňu reagujeme.
Pri odblokovaní stresu pracujeme s konkrétnou témou a hľadáme spôsob, ako znížiť jej aktuálnu emočnú záťaž.
Človek môže postupne cítiť, že to, čo bolo predtým veľmi intenzívne, už nemá rovnakú silu.
Niečo, čo ho predtým okamžite rozrušilo, môže byť zrazu pokojnejšie.
A práve vtedy môže vzniknúť priestor pre nový pohľad.
6. Keď príde úľava
Možno to poznáte.
Človek sa dlho trápi s určitou myšlienkou.
Stále sa k nej vracia.
Premýšľa nad tým, čo mal povedať.
Čo mal urobiť.
Čo sa mohlo stať inak.
A potom príde chvíľa, keď si povie:
„Už to nemusím stále nosiť so sebou.“
Telo sa uvoľní.
Dych sa zmení.
Ramená klesnú.
Človek sa nadýchne trochu hlbšie.
A niekedy príde aj obyčajný úsmev.
Nie preto, že problém nikdy neexistoval.
Ale preto, že už nemusí mať nad človekom rovnakú moc.
7. Na záver prichádza návrat do každodenného života
Konzultácia sa nekončí tým, že človek vstane z kresla a odíde.
Dôležité je, čo si odnáša do svojho života.
Čo si uvedomil?
Čo chce robiť inak?
Čomu chce venovať viac pozornosti?
Kde potrebuje nastaviť hranice?
Čo môže urobiť pre svoje telo?
A čo môže urobiť pre svoju psychickú pohodu?
Pretože skutočná zmena sa neodohráva iba počas konzultácie.
Odohráva sa potom – v bežnom živote.
Nie každé napätie treba hneď „odblokovať“
Toto považujem za veľmi dôležité.
Konzultácia a práca so stresom nie sú náhradou za lekársku alebo psychologickú starostlivosť tam, kde je potrebná.
Ak človeka trápi nový, silný alebo pretrvávajúci zdravotný problém, je dôležité obrátiť sa na príslušného zdravotníckeho odborníka.
Kineziológia a práca so stresom môžu byť pre človeka doplnkovým priestorom na sebapoznanie, prácu so stresom a prevenciu, nie náhradou diagnostiky a liečby zdravotných ochorení.
Aj toto je súčasť zodpovedného prístupu k zdraviu.
Cieľom nie je závislosť od konzultanta
Dobrý konzultant by nemal človeka naučiť, že bez neho nedokáže zvládať svoj život.
Práve naopak.
Cieľom je, aby človek postupne začal lepšie rozpoznávať svoje vlastné signály.
Aby si všimol:
„Som v napätí.“
„Potrebujem spomaliť.“
„Toto ma dlhodobo zaťažuje.“
„Tu potrebujem niečo zmeniť.“
Čím lepšie človek pozná sám seba, tým skôr môže reagovať.
A práve v tom vidím skutočný význam pravidelnej práce so sebou.
Od problému k pochopeniu
Celý proces sa dá zjednodušene predstaviť ako cesta:
PROBLÉM → ROZHOVOR → SÚVISLOSTI → UVEDOMENIE → PRÁCA SO STRESOM → ÚĽAVA → NOVÝ POHĽAD
Nie každý človek prejde všetkými krokmi rovnakým spôsobom.
Každý človek má svoj príbeh.
Svoje skúsenosti.
Svoje tempo.
A preto je aj každá konzultácia trochu iná.
Možno práve preto má význam mať svojho konzultanta, ktorý človeka nevidí iba ako jeden problém, jeden sval alebo jeden nepríjemný pocit.
Vidí človeka v súvislostiach.
A niekedy stačí, keď sa človek na chvíľu zastaví, nadýchne a dovolí si položiť otázku:
„Čo sa mi vlastne moje telo snaží povedať?“
Myšlienka Akadémie zdravia
„Keď pochopíme súvislosti, môžeme začať meniť to, čo nám už neslúži.“
