Prečo je dobré mať svojho konzultanta
Človek si často spomenie na svoje telo až vtedy, keď ho začne niečo bolieť.
Kým funguje, pracujeme, staráme sa o rodinu, riešime povinnosti a žijeme svoj každodenný život. Únavu prehliadame. Napätie v ramenách považujeme za normálne. Horší spánok pripisujeme práci. Podráždenosť zlému dňu.
Až jedného dňa si uvedomíme:
„Takto sa už necítim dobre dlhšie.“
Práve tu môže mať svoje miesto človek, ktorý nás pozná dlhodobo – náš konzultant.
Nie preto, aby za nás rozhodoval.
Ale preto, aby nám pomohol lepšie rozumieť sebe samému.
Nie je dôležité prísť až vtedy, keď je problém veľký
Prevencia neznamená čakať, kým sa niečo pokazí, a potom to opravovať.
Prevencia znamená všímať si malé signály.
Možno začneme spať horšie.
Možno sme stále unavení.
Možno máme pocit, že sme neustále v napätí.
Možno nás začína pravidelne bolieť krk, chrbát alebo ramená.
Možno sa nám nechce do vecí, ktoré sme predtým robili radi.
Jednotlivý signál nemusí znamenať nič vážne. Ak sa však opakuje, môže byť užitočné zastaviť sa a položiť si otázku:
Čo sa v mojom živote deje?
Práve pravidelný kontakt s konzultantom vytvára priestor, kde si človek môže tieto súvislosti postupne všímať.
Konzultant, ktorý vás pozná, vidí aj súvislosti
Jednorazová návšteva začína často od začiatku.
Človek príde, opíše, čo ho momentálne trápi, a rieši sa aktuálna situácia.
Pri dlhodobejšej spolupráci je však možné pozerať sa na človeka v širších súvislostiach.
Konzultant môže postupne spoznať:
- čo človeka dlhodobo zaťažuje,
- v akých situáciách sa u neho objavuje napätie,
- ako reaguje na stres,
- čo sa opakuje,
- čo mu prináša úľavu,
- aké zmeny sa v jeho živote postupne dejú.
A práve poznanie súvislostí môže byť veľmi cenné.
Pretože človek niekedy potrebuje niekoho, kto mu pomôže zastaviť sa a pozrieť sa na svoj život z určitého odstupu.
Telo niekedy upozorní skôr ako myseľ
Psychosomatika nás učí pozerať sa na človeka ako na celok.
Telo a psychika nie sú dva oddelené svety.
Dlhodobý stres môže ovplyvňovať naše prežívanie, spánok, svalové napätie aj celkový pocit pohody. A zároveň platí, že telesné ťažkosti môžu ovplyvňovať našu náladu a psychickú pohodu.
Preto pri práci so stresom nemá význam pozerať sa iba na jedno miesto na tele.
Ak človeka opakovane bolí napríklad krk, môžeme riešiť samotné svalové napätie.
Ale môžeme si zároveň položiť ďalšiu otázku:
„Čo sa v mojom živote deje v období, keď sa toto napätie objavuje?“
Možno je toho priveľa.
Možno človek dlhodobo niečo potláča.
Možno nevie povedať „nie“.
Možno žije pod neustálym tlakom.
Možno si jednoducho už dlho nedovolil zastaviť sa.
To ešte neznamená, že každá telesná ťažkosť má psychickú príčinu. Znamená to iba, že pri dlhodobých problémoch môže byť užitočné pozrieť sa na človeka z viacerých strán.
Kineziológia a odblokovanie stresu
Jednou z možností, s ktorými môže konzultant pracovať, je kineziologický prístup a svalový test.
Pri práci so stresom môže svalový test slúžiť ako nástroj komunikácie s telom a ako pomôcka pri hľadaní tém, ktoré sú pre človeka zaťažujúce.
Nejde o to, aby konzultant človeku povedal:
„Toto je určite príčina tvojho problému.“
Oveľa dôležitejšie je vytvoriť priestor, v ktorom si človek môže sám uvedomiť:
„Toto sa ma týka.“
Práve uvedomenie môže byť prvým krokom k zmene.
Pri odblokovaní stresu sa preto nesnažíme iba „odstrániť nepríjemný pocit“.
Snažíme sa pochopiť, čo ho udržiava, a pracovať s tým spôsobom, ktorý je pre konkrétneho človeka vhodný.
Prečo pravidelnosť?
Predstavme si masáž.
Jedna masáž môže priniesť príjemné uvoľnenie.
Ak však človek každý deň sedí desať hodín pri počítači, spí málo, je pod tlakom a nikdy neoddychuje, telo sa bude k napätiu pravdepodobne vracať.
Podobne je to aj so stresom.
Jedno odblokovanie môže byť dôležitým krokom.
Ale človek sa zároveň každý deň vracia do svojho života.
Do práce.
Do vzťahov.
Do povinností.
Do svojich návykov.
Preto môže mať pravidelná konzultácia význam. Nie ako závislosť od konzultanta, ale naopak – ako postupné budovanie vlastnej schopnosti rozumieť sebe a svojim reakciám.
Cieľom nie je, aby človek potreboval konzultanta celý život.
Cieľom je, aby sa postupne stal lepším pozorovateľom vlastného života.
Konzultant ako zrkadlo
Dobrý konzultant nemusí mať odpoveď na každú otázku.
Niekedy je jeho najväčšou pomocou správna otázka.
Čo sa zmenilo?
Kedy sa to začalo?
Čo sa dialo v tvojom živote v tom období?
Čo ti telo hovorí?
Čo už dlhšie odkladáš?
Kde vo svojom živote cítiš najväčší tlak?
Takéto otázky môžu človeka priviesť k uvedomeniam, ku ktorým by sa sám možno nedostal.
Konzultant sa tak môže stať určitým zrkadlom.
Nie človekom, ktorý žije váš život za vás.
Ale človekom, pri ktorom môžete svoj život lepšie uvidieť.
Mať svojho konzultanta neznamená byť chorý
Toto je veľmi dôležité.
Konzultanta nepotrebujeme iba vtedy, keď máme problém.
Rovnako ako nemusíme čakať, kým nám úplne stuhne chrbát, aby sme sa začali o svoje telo starať.
Môžeme prísť aj vtedy, keď chceme:
- lepšie zvládať náročné obdobie,
- pracovať na svojich návykoch,
- lepšie rozumieť svojim stresovým reakciám,
- venovať viac pozornosti prevencii,
- pravidelne uvoľniť nahromadené napätie,
- alebo jednoducho na chvíľu zastaviť.
Starostlivosť o seba nemusí začínať až problémom.
Môže začínať rozhodnutím, že svoje telo, svoju myseľ a svoj život nechceme brať ako samozrejmosť.
Dobrý konzultant vás nevedie k sebe. Vedie vás k sebe samému.
Možno práve toto je najdôležitejšia myšlienka celej témy.
Konzultant by nemal byť človekom, bez ktorého sa klient bojí urobiť ďalší krok.
Naopak.
Jeho úlohou je pomôcť človeku lepšie spoznať vlastné reakcie, svoje telo, svoje stresory a svoje možnosti.
A potom si človek môže postupne začať všímať veci sám.
„Dnes som napätý.“
„Toto ma vyčerpáva.“
„Tu potrebujem povedať nie.“
„Toto už nechcem ďalej odkladať.“
A možno práve vtedy sa začína skutočná prevencia.
Nie vtedy, keď už telo kričí.
Ale vtedy, keď sa naučíme počúvať jeho tiché signály.
Myšlienka Akadémie zdravia
„Najlepšia pomoc nie je tá, ktorá rozhoduje za človeka.
Je to pomoc, ktorá mu umožní lepšie porozumieť sebe samému.“
