KÁVA – ÁNO ČI NIE?

Čo všetko nám prináša šálka kávy okrem kofeínu?

Predstav si to ráno. Vstaneš z postele, v kuchyni sa začne šíriť príjemná vôňa čerstvo pripravenej kávy. Prvá šálka, chvíľka pokoja a pocit, že sa deň môže začať.

Pre mnohých ľudí je káva každodennou samozrejmosťou. Niektorí si bez nej nevedia predstaviť ráno, iní si ju doprajú po obede a ďalší ju pijú počas celého dňa.

Ale zamysleli sme sa niekedy nad tým, čo vlastne pijeme?

Väčšina ľudí si kávu spája predovšetkým s kofeínom. Ten nás povzbudzuje, pomáha potláčať ospalosť a zvyšuje bdelosť. Káva však nie je iba kofeínová voda. Je to pomerne zložitý prírodný nápoj obsahujúci stovky rôznych chemických látok, z ktorých mnohé majú biologickú aktivitu.

A práve tu sa začína zaujímavá časť nášho príbehu.

1. Arabika, robusta alebo ich kombinácia?

Nie každá káva je rovnaká. Základnými obchodnými druhmi sú Arabika a Robusta.

Arabika (Coffea arabica)

• Má jemnejšiu, často aromatickejšiu chuť.
• Môže mať ovocné, čokoládové, orieškové alebo kvetinové tóny.
• Spravidla obsahuje menej kofeínu ako Robusta.
• Je obľúbená pre svoju rozmanitosť chutí a vôní.

Robusta (Coffea canephora)

• Má výraznejšiu, silnejšiu a často horkejšiu chuť.
• Obsahuje spravidla viac kofeínu.
• Vytvára výraznejšiu cremu pri príprave espressa.
• Často sa používa v zmesiach s Arabikou.

A čo miešaná káva?

Výrobcovia kombinujú rôzne druhy a pôvody zŕn, aby dosiahli požadovanú chuť, arómu a intenzitu. Preto nemusí byť každá zmes automaticky horšia ako čistá Arabika.

Dôležitejšie je poznať pôvod, kvalitu zŕn, spôsob spracovania a praženia.

2. Praženie – zrod vône, ale aj zmena zloženia

Zelené kávové zrná ešte nemajú typickú vôňu a chuť kávy, ktorú poznáme. Tie sa výrazne rozvíjajú až počas praženia.

Pôsobením vysokej teploty vznikajú stovky aromatických látok. Mení sa farba, chuť, vôňa aj chemické zloženie zrna.

• Svetlé praženie: často zachováva výraznejšie ovocné a kyslejšie tóny.
• Stredné praženie: prináša vyváženejšiu chuť a arómu.
• Tmavé praženie: vytvára intenzívnejšiu, horkejšiu a často dymovejšiu chuť.

Praženie ovplyvňuje aj obsah niektorých prirodzených antioxidantov a ďalších biologicky aktívnych látok. Nedá sa však jednoducho povedať, že čím tmavšie alebo svetlejšie zrno, tým zdravšia káva.

3. Kofeín – priateľ alebo nepriateľ?

Kofeín je prirodzená látka, ktorá sa nachádza v kávových zrnách, čajových lístkoch a niektorých ďalších rastlinách.

Jeho hlavnou úlohou v našom organizme je ovplyvňovať centrálny nervový systém. Blokuje účinok adenozínu, látky, ktorá sa podieľa na navodzovaní pocitu únavy a ospalosti.

Výsledkom môže byť:

• Zvýšená bdelosť a sústredenie.
• Dočasné potlačenie únavy.
• Rýchlejšie reakcie.
• Pocit väčšej energie a pripravenosti na činnosť.

Kofeín však môže zároveň prechodne zvýšiť krvný tlak, zrýchliť tep a u citlivejších ľudí vyvolať nervozitu, tras alebo búšenie srdca.

Zaujímavé je, že každý človek reaguje na kofeín trochu inak. Záleží na genetike, veku, zdravotnom stave, pravidelnosti konzumácie a individuálnej citlivosti.

Preto môže jedna šálka niekomu príjemne pomôcť naštartovať deň, zatiaľ čo iný po nej pociťuje nepokoj alebo má problém zaspať.

A ešte jedna dôležitá vec: Kofeín môže maskovať pocit únavy, ale nenahrádza skutočný odpočinok a kvalitný spánok.

4. Čo všetko sa skrýva v káve okrem kofeínu?

Toto je podľa mňa jedna z najzaujímavejších častí celého článku.

Káva obsahuje množstvo prirodzených látok, ktoré sa pri príprave dostávajú do nášho nápoja.

Medzi najvýznamnejšie patria:

Chlorogénové kyseliny

Patria medzi polyfenoly, teda rastlinné látky s antioxidačnými vlastnosťami. Podieľajú sa na antioxidačnej aktivite kávy a skúmajú sa aj ich možné účinky na metabolizmus glukózy a ďalšie procesy v organizme.

Kyselina kávová

Je ďalšou prirodzenou fenolovou látkou, ktorá má antioxidačné vlastnosti.

Melanoidíny

Vznikajú počas praženia. Podieľajú sa na hnedej farbe a charakteristickej chuti kávy. Vedecký výskum skúma aj ich antioxidačné a ďalšie biologické vlastnosti.

Trigonelín

Je prirodzenou zložkou zelených kávových zŕn. Počas praženia sa jeho časť premieňa na ďalšie látky, okrem iného aj na niacín (vitamín B3).

Kafestol a kahweol

Sú to prirodzené látky z kávového oleja. Zaujímavé sú svojimi biologickými vlastnosťami, ale pri ich konzumácii treba myslieť aj na druhú stránku: najmä kafestol môže pri pravidelnom vyššom príjme zvyšovať LDL cholesterol.

Vidíme teda, že káva je omnoho komplexnejší nápoj, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

5. Espresso alebo turecká káva? Rozhoduje aj spôsob prípravy!

Možno si povieme, že káva je jednoducho káva. Ale nie je to celkom tak.

Spôsob prípravy totiž rozhoduje o tom, ktoré látky sa zo zomletých zŕn dostanú do nášho nápoja a v akom množstve.

Espresso – tlaková príprava

Pri príprave espressa prechádza horúca voda pod tlakom cez jemne zomletú kávu. Výsledkom je koncentrovaný nápoj s výraznou chuťou a arómou.

Krátka extrakcia vytvára charakteristickú cremu a do šálky sa dostávajú kofeín aj ďalšie rozpustné látky a časť kávových olejov.

Turecká káva – pomalé lúhovanie

Pri tradičnej príprave sa jemne zomletá káva zalieva vodou a zohrieva v džezve. Kávová usadenina zostáva v nápoji a káva sa nefiltruje papierovým filtrom.

Takýto spôsob prípravy umožňuje, aby sa do nápoja dostalo viac niektorých prirodzených olejových látok, najmä kafestolu a kahweolu.

Filtrovaná káva

Pri filtrovanej káve prechádza nápoj cez papierový filter. Ten zachytáva veľkú časť kávových olejov, a tým aj látok, ktoré môžu zvyšovať LDL cholesterol.

Z pohľadu cholesterolu môže byť preto papierovo filtrovaná káva vhodnejšou voľbou pre ľudí, ktorí si potrebujú jeho hladinu strážiť.

Zaujímavé je, že aj espresso môže obsahovať tieto olejové látky, hoci ich množstvo závisí od použitej kávy a prípravy.

Nie je teda dôležité iba to, akú kávu pijeme, ale aj to, ako ju pripravujeme.

6. Koľko kávy je už priveľa?

Tu sa dostávame k otázke, ktorú si kladie asi každý pravidelný kávičkár.

Koľko šálok denne si môžeme dopriať?

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) uvádza, že pre väčšinu zdravých dospelých nepredstavuje príjem do 400 mg kofeínu denne zdravotné riziko. Počas tehotenstva sa odporúča neprekračovať 200 mg denne zo všetkých zdrojov.

Pre predstavu:

Hodnoty sú orientačné. Skutočný obsah závisí od druhu zŕn, množstva kávy a spôsobu prípravy.

EFSA

Dôležité je však uvedomiť si, že hranica 400 mg nie je odporúčaný cieľ, ktorý musíme každý deň dosiahnuť.

Ak po káve zle spíme, sme nervózni, cítime búšenie srdca alebo nám stúpa tlak, je rozumné množstvo znížiť.

A pozor na večernú kávu. Už približne 100 mg kofeínu môže u niektorých ľudí ovplyvniť kvalitu a dĺžku spánku, najmä ak si ju doprajú blízko pred spaním.

7. Je káva zdravá?  Čo hovorí výskum?

V posledných rokoch sa káva stala predmetom množstva vedeckých štúdií.

Výsledky dlhodobých pozorovaní naznačujú, že primeraná konzumácia kávy môže súvisieť s nižším výskytom niektorých ochorení, napríklad cukrovky 2. typu a niektorých kardiovaskulárnych ochorení.

Skúmajú sa aj možné priaznivé súvislosti s funkciou pečene a niektorými neurodegeneratívnymi ochoreniami.

Musíme však rozlišovať medzi súvislosťou a dokázanou príčinou. To, že ľudia pijúci kávu majú v niektorých štúdiách nižší výskyt určitého ochorenia, ešte neznamená, že káva sama osebe toto ochorenie dokáže predchádzať.

Káva nie je liek a nemala by nahrádzať zdravú stravu, pohyb, spánok ani odbornú liečbu.

8. Na čo by sme nemali zabúdať?

Pri káve je dobré vnímať aj vlastné telo.

Každý človek má inú toleranciu kofeínu a inak reaguje na jeho účinky.

Osobitnú pozornosť by mali venovať konzumácii kávy ľudia s nekontrolovaným vysokým krvným tlakom, búšením srdca, úzkostnými prejavmi alebo problémami so spánkom.

A ešte jedna praktická rada:

Skúsme si všímať, či pijeme kávu preto, že nám skutočne chutí, alebo preto, že bez nej už nedokážeme fungovať.

Ak potrebujeme stále viac kávy, aby sme sa cítili normálne, možno je čas zamyslieť sa nad kvalitou spánku, regeneráciou a denným režimom.

ZÁVER: KÁVA ÁNO, ALE S ROZUMOM!

Káva je zaujímavý prírodný nápoj. Obsahuje kofeín, polyfenoly, antioxidanty a množstvo ďalších látok, ktoré ešte stále skúma moderná veda.

Nemusíme sa jej automaticky vzdávať, ale nemusíme ju ani piť zo zvyku a bez rozmýšľania.

Dôležitá je kvalita kávy, spôsob prípravy, množstvo a predovšetkým individuálna reakcia nášho organizmu.

V Akadémii zdravia sa snažíme pozerať na človeka ako na celok. Nestačí sledovať iba jednu látku alebo jeden orgán. Dôležité je vnímať súvislosti medzi výživou, nervovým systémom, psychikou, pohybom a regeneráciou.

A preto vám na záver položím tri otázky:

1. Koľko šálok kávy denne vypijete?

2. Pijete ju preto, že vám chutí, alebo preto, že bez nej nedokážete začať deň?

3. Všimli ste si niekedy, ako vaše telo reaguje, keď si kávu na niekoľko dní odpustíte?

Možno zistíte, že vaše telo vám o vašich návykoch prezradí viac, ako ste čakali.

Pretože zdravie nie je iba o tom, čo do tela prijímame, ale aj o tom, ako s tým naše telo dokáže pracovať.

„Prajem vám príjemné chvíle pri každej šálke vašej obľúbenej kávy. Vychutnávajte si jej vôňu, chuť a chvíľku pokoja, ktorú vám prináša. A nezabúdajte – všetko je najlepšie s mierou a v súlade s potrebami vášho tela.“